Prváci to nemajú vôbec jednoduché. Od septermbra sa moria s písmenkami a číslicami. Vždy, keď sa končí prvý polrok a majú za sebou už polovicu 1. ročníka, sa idú pozrieť do materskej školy. Dlho sa na to veľmi tešia. Ani teraz tomu nebolo inak. Už od rána sa vypytocvali, kedy tam už pôjdu. Pani učiteľka im povdala, že komu sa tam zapáči, tak si to ešte môže rozmyslieť a vymeniť školskú tašku za batôžtek s hračkami. Už po ceste do škôlky sa rozprávali o tom, na koho sa tešia. Aj na svoju bývalú pani učiteľku, aj na svojcih mladších kamarátov. Pri vstupe do škôlky pekne pozdravili a vstúpili do  miestnosti, ktorá bola prázdna a slúži ako telocvičňa. Tu si odložili  oblečenie, vyzuli topánky a ich prvé kroky viedli k hračkám. Aj zabudli, že prišli pozrieť kamarátov :-). Hračky im boli vzácne, pretože v škole na hranie už nemajú toľko času. Po chvíli ich však pani učiteľka upozornila, že či im tu niekto nechýba. Odpoveď bola jasná... a tak sa disciplinovane presunuli do druhej miestnosti, kde ich už netrpezlivo čakali deti. Čakali veľmi pekne, sedeli za stolíkmi, usmievali sa a mávali na svojich návštevníkov. Prváci im odovzdali malú drobnosť na uvítanie a potom už spoločná zábava a rozhovory nemali konca-kraja. Po milej hodinke, ktorú spolu strávili nastalo rozhodovanie. Kto zostáva a kto ide späť do školy. Podľa očakávania to bolo presne takto: všetci prváci sa pekne rozlúčili a spolu s pani učiteľkou sa vrátili do školských lavíc. Vedeli už, že urobili obrovský kus práce a dosiahli pekné úspechy, ktoré budú už len rásť a rásť.

A pani učiteľka bola na svojcih prváčikov veľmi pyšná.       zapísala tr. uč. Mgr.Kusá