V nedávnom príspevku sme vás informovali o nákupe nových kníh do žiackej knižnice. Keďže sa blíži MAREC – mesiac knihy, štvrtáci využili hodinu čítania na jej návštevu. So svojou triednou pani učiteľkou Kusou si naplánovali stráviť aspoň jednu vyučovaciu hodinu  v týchto priestoroch.

V úvodnej časti hodiny im pani učiteľka urobila prezentáciu dreveného leporela, ktoré vytvorila pani učiteľka Ormisová ( Gubáňová). Už materiál  leporela ich nadchol, texty i obrázky boli vyryté do dreva. Jednotlivé strany boli spojené kožou, zároveň celá kniha ňou  bola previazaná. Dotknúť sa leporela, hmatom vnímať jeho  jemnú štruktúru ich udržiavalo v napätí. Pri čítaní strán zistili, že text je písaný v našom „ otrokovskom“ nárečí. Deti nemali s čítaním veľké problémy, nakoľko sa v našom regióne tak rozpráva a ich domácnosti nie sú výnimkou. Bolo to zábavné. Tí, ktorí pochádzajú z Horných Otrokoviec spoznávali aj priezviská občanov, ktorí poskytli námety k poverám. Obsah čítaného textu niekedy pôsobil hrôzostrašne a deti ho vnímali veľmi pozorne, takmer strašidelne.  Leporelo sme prečítali takmer „ na jeden dych“.

Deti  sa striedali pri prezeraní drevených strán alebo sa venovali novým knihám v poličkách. V činnosti sa prestriedali a všetci si našli knihu, ktorá ich zaujala. Vyberať bolo naozaj z čoho. Bolo takmer neuveriteľné, že nastalo ticho. Ticho spojené s čítaním. Takýto pocit si učiteľ vychutná so slzami v očiach. Vidieť deti nadchnuté pre čítanie je prekrásne. A zvonček, ktorý oznámil koniec hodiny ich nezastavil. Knihy si vzali so sebou a v čítaní pokračovali aj počas prestávky v triede.

Vtedy si my ( učitelia)  povieme, že takéto momenty sú plodmi našej práce. V takých okamihoch  sme na svojich žiakov mimoriadne hrdí. Keď si prezriete fotografie v galérii, tak  mi dáte určite za pravdu. Zároveň v galérii uvidíte fotografie dreveného leporela.

Text a web: Mgr. Kusá